Pôvodne som chcel najprv napísať článok o inom, hoci podobnom – o užívaní liekov dojčiacimi matkami. Ale jeden link, čo mi poslala čitateľka, ktorým ma upozornila na článok na webe OZ Mamila.sk, kde sa vraj propaguje alkohol, káva a cigarety počas dojčenia ako bezpečné pre matku aj dieťa a netreba kvôli tomu vynechávať dojčenie, či vylievať mlieko odstriekané po požití alkoholu, či kávy. Ja som si ten článok pozorne prečítal niekoľkokrát a musím potvrdiť, že je tam niekoľko zásadných odborných chýb. Nedá sa povedať, že by to bola priamo propagácia alkoholu, atď., ale autor, čo to písal vychádzal z niekoľkých nesprávnych uzáverov. Vplyvy alkoholu, fajčenia a drog majú všeobecne na vyvíjajúci sa plod oveľa zhubnejší vplyv počas gravidity, ako počas laktácie s jednou, dvomi výnimkami. Všetky škodliviny, ktoré nejakým spôsobom atakujú plod, sú najnebezpečnejšie počas embryonálneho štádia, ktoré trvá zhruba 10- 12 týždňov. Plod sa volá vtedy embryo a prebieha v ňom tzv. organogenéza- čiže sa morfologicky- anatomicky formujú orgány a funkčne ich funkcia. Zásah noxy( škodliviny ) v tomto období môže spôsobiť ťažké malformácie – deformácie vyvíjajúceho sa zárodku v zmysle vrodených vývojových vád vnútorných orgánov, končatín, zmyslov a podobne. Môžu to byť vo všeobecnosti noxy biologické- vírus ružienky je asi najznámejší- ťažké vrodené vývojové vady(VVV) očí a chemické ( známa je thalidomidová aféra- deti bez končatín). Nerátam sem VVV založené chybným genetickým kódovaním.
V podstate za to môže priepustnosť tzv. fetoplacentárnej bariéry, to jest biologickej bariéry medzi plodom a matkou, ktorá je zhruba povedané tvorená plodovým lôžkom – placentou a jej zložitou štruktúrou. Tá totiž anatomicky oddeľuje úplne krvný obeh matky od krvného obehu plodu, avšak okrem nevyhnutných bioaktívnych látok ako kyslík a živiny čo púšťa z matky plodu a nazad odvádza splodiny jeho látkovej premeny prepúšťa niekedy aj to, čo by nemusela a to niektoré infekčné agensy a xenobiotiká – lieky, potravinové doplnky a podobne. Ale samozrejme a našťastie- nie všetky. Tie, ktoré cez tzv. fetoplacentárnu bariéru prechádzajú treba však poznať a vždy vyhodnotiť ich účinok na plod, či sa im celkom vyhnúť. Tu by som sa chcel pristaviť poznámkou pre tých, ktorí bojujú proti potratom. Robia správnu vec, len používajú niekedy nesprávne argumenty. Hlavne ten, že plod je súčasťou tela matky a ona má právo sa rozhodnúť, či si ho nechá, alebo nie. Plod nie je súčasťou tela matky( samozrejme, pokiaľ sa to nechápe zjednodušene, že ho v sebe nosí). Biologicky sa plod chová – aj keď sa vám to nebude eticky ľúbiť – ako parazit. Má polovicu cudzích génov, jeho krvný obeh je dôsledne oddelený od matkinho veľmi múdrou, čiastočne priepustnou bariérou. Plod berie matke živiny, vracia jej splodiny, má však úplne autonómne všetky orgány. Keby boli oba krvné obehy spojené, musela by matka plod imunitne odvrhnúť, hoci je tu navodená hormónmi určitá imunitná tolerancia. Napriek tomu sa však stáva, že sa z tela novorodenca dostane do obehu matky krvinka, alebo krvná doštička a matka proti nej niekedy začne vytvárať protilátky. Tie sa vrátia nazad do plodu a výsledkom môže byť niekedy fatálny rozpad krviniek plodu, hlavne pri nesúhlase tzv. Rh faktora.
Čiže, prvé tri mesiace sú kritické z hľadiska vývojových anomálií. Ale aj keď sa embryo zmení na plod( foetus, fétus) nie je ani zďaleka vyhraté. Plod už má tvar ľudskej postavy , len značne disproporčnej- veľká hlava, malé telo, drobné končatiny, čo sa však behom gravidity mení. Ale nakazený či chemicky poškodený plod môže vďaka infekcii, či chemickej látke zaostávať v raste a funkčnom vývoji, ba môže odumrieť.
Počas gravidity by matka zásadne nemala fajčiť! Fajčenie okrem iného totiž spôsobuje zúženie ciev v tele fajčiara a cievy placenty, ktorými je plod zásobený živinami nie sú výnimka. Zúženými cievami prúdi menej krvi a teda menej kyslíka a živín. A plod pomalšie rastie a vyvíja sa. Fajčiarky nad 10cigariet denne majú menšie plody na svoj vek( small for date) a čím viac cigariet, tým je to horšie. Vývinová vnútromaternicová retardácia plodu predstavuje vysoké riziko popôrodných komplikácií. Fajčenie počas laktácie je absolútna nezodpovednosť a sebectvo matky, lebo keď odrátame prienik nikotínu do mlieka a vývoj skrytej závislosti, ešte je tu dym, ktorý matka produkuje a ktorý patrí medzi najsilnejšie vonkajšie spúšťače alergií!!!
Fajčenie treba celkom škrtnúť. Prečo by mala matka počas gravidity a dojčenia fajčiť? Lebo je závislá? Tak nech najskôr odvykne, než otehotnie. Ušetrí neskôr sebe a hlavne dieťaťu mnoho trápenia.
Alkohol je metla ľudstva, ale hlavne bunkový jed. Napriek tomu, že má vysoký obsah vnútornej energie, nabúrava bunkový energetický metabolizmus a bunku vyčerpáva. Pre vyvíjajúce sa embryo a rastúci plod je alkohol( etylalkohol, etanol) nebezpečenou škodlivinou. Je to v prvom rade bunkový jed poškodzuje bunky najviac aktívne a to sú u väčšiny ľudí bunky mozgu. O to citlivejší je na alkohol embryo a plod, kde sa okrem mozgu vyvíjajú všetky bunky a tak žena, ktorá v tehotenstve pije 50 g alkoholu a viac má veľký predpoklad, že to na jej dieťati bude poznať. Nielenže bude malé pre gestačný vek, ale navyše je takmer isté, že bude mať silno poškodené kognitívne a ostatné mentálne funkcie a bude niesť známky vonkajšej stigmatizácie – malá hlava, ustupujúca brada, charakteristický nos, nízko osadené ušné boltce a vysoké – gotické tvrdé podnebie. Tento súbor príznakov je známy pod menom FAS( fetálny alkoholový syndróm). Žiaľ, konzumentky alkoholu v gravidite väčšinou aj fajčia a žijú promiskuitne a tak môžu svoje dieťaťko obdariť ešte aj vrodeným syfilisom. Donosené dieťa fajčiarky alkoholičky môže mať pôrodnú hmotnosť niekedy polovičnú proti zdravým matkám. Sú nielen chudé- podvyživené, ale aj krátke a hmotnosť 2000 gramov a menej je takmer pravidlom. Tieto deti sú silno náchylné na rôzne popôrodné komplikácie- infekcie, poruchy až zlyhania pľúc, poruchy krvného cukru, vápnika, chudokrvnosť a nezriedka závažný abstinenčný alkoholový syndróm, ktorý môže také dieťa zabiť.
Tu by som však urobil veľmi miernu výnimku pre ženy v poslednom mesiaci tehotenstva. Samozrejme, len u takých, ktoré vedia veci udržať pod kontrolou. V nízkych dávkach je alkohol tzv. enzýmový induktor – navodzuje a udržuje v aktivite niektoré telesné enzýmy, podobne ako barbituráty. V tomto prípade mám na mysli pečeňový enzým s krkolomným názvom – glukuronyl- transferázu. Táto odbúrava v krvi nahromadené žlté farbivo – bilirubín, ktorého vysokánske hladiny sa vyskytujú často pri hore spomínanej neznášanlivosti Rh faktorov medzi matkou( Rh negat) a dieťaťom( Rh pozit). Pokiaľ má matka Rh negat a otec( biologický!!!) Rh pozit je polovičná pravdepodobnosť, že dieťa bude Rh pozit a hrozí imunologický konflikt vo forme rozpadu červených krviniek v tele plodu. Bilirubín je síce farbivo žlté, ale je to produkt rozpadu hemoglobínu – farbiva červeného z krviniek. Kritická hladina bilirubínu v krvi dieťaťa tesne po pôrode môže ešte prejsť krvno – mozgovou bariérou a mozog poškodiť. Neskôr už bilirubín do mozgu neprestupuje. Prečo tak podrobne? Nuž, rozumná matka si môže v poslednom mesiaci gravidity dopriať dva- tri krát do týždňa deci vínka, alebo tri deci piva. Môže tým navodiť rýchlejšie odbúravanie bilirubínu u ešte nenarodeného dieťaťa a zmierniť popôrodnú žltačku, lebo alkohol indukuje a stimuluje enzým, ktorým je bilirubín likvidovaný. Aby zasa nebolo, že Marec káže chlastať. Nie, len píšem, že malé množstvá v poslednom mesiaci nie sú hriechom, hoci treba mať na pamäti, že alkohol je nervový jed. Keďže riziko ťažkého rozpadu krviniek pri nesúlade Rh medzi matkou a otcom narastá každou ďalšou graviditou( tzv. Rh- izoimunizácia) vyhradil by som túto možnosť pre druhé a ďalšie gravidity.
Čo sa týka dojčenia, nie je nijaký dôvod, aby matka pila alkohol. Za deci vína, či malé pivo raz za čas nikto matku neukameňuje, ale treba si uvedomiť dve veci. Tá prvá je, že alkohol dosahuje v mlieku skoro rovnaké hladiny ako v krvi matky. Organizmus kojenca nemá takmer nijakú alebo minimálnu výbavu alkoholdehydrogenázy- enzýmu, ktorý štiepi alkohol a tak ho likviduje. Je to nervový jed a v čase dojčenia je vývoj mozgu a nervovej sústavy najbúrlivejší, cca do 18.mesiaca. Aj malé množstvo alkoholu sa môže podpísať na síce nepatrných, ťažko inak vysvetliteľných deficitoch, ktoré sa u dieťaťa neskôr prejavia a dávno sa zabudne, že si matka dopriavala aj keď menej, ale predsa. Dojčením sa pri vypití toho istého množstva dostane oveľa viac alkoholu ako počas gravidty cez placentu.
Ďalším zásadným omylom zástancov občasného pitia počas dojčenia je predpoklad, že hladina alkoholu v mlieku matky kopíruje verne hladinu v krvi. Takisto si to myslia aj farmaceuti o liekoch. Ale platí to veľmi obmedzene. Je omyl si myslieť, že keď si dám pohárik, tak sa mi za tri hodiny odbúra a môžem kojiť. NEODBÚRA SA! Mliečna žľaza totiž nemá nijaký mechanizmus na rozdiel od tela matky na znižovanie hladiny alkoholu v mlieku a nazad do krvného obehu matky sa z mliečnej žľazy alkohol nevracia. Takže sa v mliečnej žľaze udrží rovnaká hladina alkoholu aká bola vrcholová hladina v krvi matky a to dieťa vypije. Treba si uvedomiť, že mlieko nie je orgán, ani tkanivo premývané krvou, ktorá alkohol jednoducho vypláchne! Nie, mlieko je definitívna tekutina, ktorej zloženie sa po vyprodukovaní a odsunutí do mliekovodov už nijako nemení. To platí o alkohole, liekoch, drogách. Je preto úplne jedno, či alkohol vypijete tesne po kojení a budete v domnení, že sa do ďalšieho kojenia odbúra. Nie. Ak dosiahnete raz hladinu v krvi 1 promile, tak to v tom mlieku bude furt, kým sa zo žľazy neodstráni. Čiže všetky tabuľky a podobné rady na obľúbených web stránkach sa v tomto mýlia. Ja odporúčam alkohol nepiť. Našťastie, matky s asociálnym chovaním, ktoré fajčia a pijú alkohol bez ohľadu na svoj stav väčšinou aj tak z osobnostných a inteligenčných dôvodov nekoja.
Nakoniec som si nechal kávu, lebo tá je škodná najmenej. Pokiaľ matka skonzumuje denne menej ako 200 mg kofeínu, nehrozí ani telesné, ani duševné poškodenie dieťaťa ani počas gravidity, ani laktácie. Káva je v podstate pozitívne antidpresívum, vôňa a rituály okolo nej pôsobia upokojujúco. V najhoršom môže byť dieťa v maternici po 20.týždni viac pohyblivé, prípadne po narodení by mohlo byť viac podráždené a horšie spať, keďže je individuálna vnímavosť na kofeín.
Viac ako 200 mg však neodporúčam( dve slabšie kávy, vhodné je to rozdeliť na dve ako jednu silnú), hoci u dospelého je tolerabilná hodnota až 600 mg kofeínu denne. Ide o to, že káva je návyková a takisto môže spôsobiť u dieťaťa syndróm odňatia. Ten však nie je tak závažný ako u alkoholu, opiátov, amfetamínov, halucinogénov, či nikotínu. Ale – nikomu nič nezakazujem. Nech si každý, každá zváži ako mieni. Však je demokracia a a gró zdravotníckych služieb je ešte furt zadarmo.

Napíšte nám svoje reakcie a názory

Diskusia

mm
mm