Priatelia, túto parafrázu na Wolkrovu Baladu o očích topičových som si dovolil použiť ako nadpis k tomu, čo chcem napísať.
Táto zima( a vdaka ľuďom niekde aj jar) bola k stromom a lesom vôbec nesmierne krutá. Na medziach, poľanách, remízkach či riedkych javorinách sú stovky dolámaných solitérov, hlavne na vŕbach si záľahy snehu a víchrice pokoštovali, ale aj smrekovce, čerešne, javory, či borovice ležia ak nie celkom vylomené či zbúrané z koreňov , tak aspoň dolámané. Smutný presmutný pohľad. Momentálne tu na FCB rezonujú zničené lesné porasty, hlavne smrekové. No zničené. Vyrúbané, kvôli kalamite. Z biologického hľadiska bola len otázka času, kedy príroda začne proti premnoženému smreku bojovať. Už niekoľko generácii smreka rastie furt na tých istých miestach, vysáva a zakysľuje pôdu. Na miestach, kam normálne nepatrí. Jeho tragédiou je však kvalitné drevo, atď. Smrek bol v Karpatoch minoritný druh, netvoril ani 10% porastov, pretože všade dominoval buk 60-66% pôvodného porastu, zvyšok tvorili jedle a sem tam borovice a sutinové dreviny- javory, hrab, breza, jaseň. Ale s nástupom priemyselnej revolúcie sa množstvo bukových pralesov vyťažilo. ( napr. len jedna priemerná sklárska huta spotrebovala za rok až 40 ha bukového lesa- na drevné uhlie a na draslo) a takisto obrovskou eko kalamitou boli státisíce oviec, ktoré do západných Karpát prišli v 17. a 18. storočí. Jednak spásali mladé bučky a jednak nimi valasi kŕmili ovce v zime. Skotili veľký strom, poobtínali halúzky a drevo nechali tak. Buk sa nahrádzal hlavne smrekom a ten sa sadil všade, hoci je to drevina tieňomilná a studenomilná a jej biotop začína optimálne od cca 800 m n. v. Ale hospodársky najviac uplatniteľná pre svoje mechanické a biologické vlastnosti. V nízkych polohách smrek rástol rýchlo, naberal na hmote, ale na úkor obranyschopnosti a sily. Ako kurča vo veľkochove. Táto filozofia pestovania lesa a masívna výsadba smreka nie je výmyslom dnešných lesníkov. Začalo to ešte pred Máriou Teréziou. Až do dnešných čias, kedy príroda tento v podstate vďaka človeku invázny druh začala likvidovať aby vyrovnala nerovnováhu spôsobenú tzv. „odbornou“ lesopestovnou činnosťou. A vyslala lykožrúta. Navyše ho vyzbrojila špeciálnou mikroskopickou hubou, ktorá pod kôrou smreka inaktivuje jeho inak účinné zbrane- živice a terpény . Píše sa, že vďaka nim by mal zdravý dospelý smrek prežiť až 80 závrtov lykožrúta. Ale neprežije, lebo huba lykožrútovi pripraví takpovediac čistý stôl a hostina je hotová. Strom je bezbranný. Prítomnosť huby zistíte na lykožrútom zničenom strome slabým modrosivým zafarbením dreva po obvode stromu cca do 3 cm . a človek vo svojej nebotyčnej arogancii zacítil príležitosť na neskutočné obohatenie a prírode tragicky pomohol k rýchlej likvidácii, ktorá sa mu už t. č. vymkla z rúk. Je to na dlhšie. Žiaľ, návšteva kysuckých lesov je depresívna a smutná a po tejto zime katastrofálna. K lykožrútovi a človeku sa pridal sneh a vietor a spôsobil aj v zdravých smrekových porastoch tzv. vrcholcovú kalamitu. Záľahy snehu dolámali stromom vrcholce. Koľko z nich prežije nevedno. Niektoré, hlavne jedle možno vyženú bajonetové haluze, ktoré nahradia vrcholce. A niektoré vyschnú a prilákajú lykožrúta…
Ja viem, že ma mnohí možno budú odsudzovať, lebo verejnosť je naladená inak, ale mne tých smrekových plantáži až tak ľúto nie je. Mňa skorej vytáča, v akom stave nechávajú ťažiari po sebe prírodu. Hlboké koľaje, ktoré drenážujú územie , potoky, čo predtým neboli, zničené lesné pozemky, o lesných cestách nehovoriac. Mnohé smrekové lesy pôsobia smutne, bezútešne. Čo je to za les v ktorom nič nerastie, len prsť, tyčovina, akéhokoľvek pôvabu zbavené smreky ostrihané na hrivku, s vysoko položeným ťažiskom ktoré vyvalí aj slabší vietor. Takéto predsa karpatské lesy nebývali. Toto sú plantáže, kde sa hospodári v niektorých ohľadoch v rozpore s botanickými poznatkami o smrekoch a lese vôbec. Ale predsa len tie porasty tu boli a nejakú tú úlohu plnili. Minimálne meteoklimatickú, vodohospodársku, krajinotvornú. No ale samozrejme hospodársku. Ako vravím, bola len otázka času, kedy sa karpatská príroda proti smrekovým monokultúram vzbúri a začne ich likvidovať. A človek jej sebazničujúcim tragickým spôsobom raketovo rýchlo pomohol. Až sa svojou chamtivosťou dostal do hospodárskej pasce. Áno, chamtivosť a absolútna absencia zdravého sedliackeho rozumu( dnes sa tomu vraví manažment) spôsobila, že je kalamitného dreva nadbytok, jeho cena klesá až takmer k režijným nákladom. Sú ho plné skládky a nikto ho nechce., Ja neviem, aký bude jeho osud. Palivo do elektrární? Štiepka?
Veľké drevospracujúce koncerny, hlavne stavbárske a nábytkárske napr. IKEA už vyhlásili, že na svoju výrobu budú už vykupovať len drevo s certifikátom I. kategórie podľa FSC( Forest Stewarship Council). To znamená prírodný, prirodzene rastúci les. Sú vôbec ešte u nás nejaké? Aby drevomafia a jej politickí poskokovia nestratili zdroj rozprávkových príjmov, zrejme sa časom budú takéto lesy ťažiť ak vôbec dostanú od tejto medzinárodne vysoko rešpektovanej organizácie lesný certifikát…
Ja v žiadnom prípade nemám nič proti smreku. Voľne rastúci a vo svojom prirodzenom prostredí je to nádherný majestátny strom. My naša generácia sa nových lesov už nedožijeme. Tragédia je, že napriek všetkému ešte mnohí lesní hospodári zanovito vysádzajú pri zalesňovaní zasa a zasa len smrek. A príroda zrejme ešte nepovedala posledné slovo k holinám, ktoré hyzdia náš región a takmer všetky lesnaté časti Slovenska. A môžete ma kameňovať. Toto všetko som nevymyslel ja. Stačí si prečítať jednu- dve knihy od osvieteného a múdreho lesníka Petra Wohllebena z Nemecka. Zdôrazňujem- je to lesník a lesný hospodár pestujúci stromy prirodzeným spôsobom.
Peter Wohlleben: Tajný život stromú, P.Wohlleben: Moudrost lesa

Napíšte nám svoje reakcie a názory