Priatelia, naše OZ Bimaček- kysucká ľudová kultúra, v spolupráci s Kysuckým osvetovým strediskom a Kysuckou knižnicou v Čadci s radosťou prijalo ponuku na prezentáciu veľmi úspešného projektu Múzea Novojičínska v Příbore, pod vedením riaditeľa múzea PhDr. Václava Michaličku, PhD a jeho kolektívu Čarovný kolovrátok( Čarovný kolovrátek). Osoba pána Michaličku je našim priaznivcom už veľmi dobre známa, vystupoval v našom múzeu Bimaček už 3x, zvlášť úspešná bola prezentácia projektu Žihľava – burina , ktorá obliekala( Kopřiva- plevel, který šatil) kde si mohol každý účastník vyskúšať vyrobiť vlákno zo žihľavy. Kniha rovnakého mena sa u nás predala ešte priamo na prezentácii.
Ale poďme ku kolovrátku. V tomto projekte si tvorcovia položili otázku – mali rozprávky pravdu v tom, čo obsahovali ohľadne výroby textílii s rastlinných vlákien? Mohla sa Šípková Ruženka naozaj pichnúť vretienkom? Je možné spriasť za noc izbu plnú kúdele bez čarodejníckej pomoci? Tieto a ďalšie záhady európskych rozprávok sa budú snažiť pri prezentácii objasniť a názorne predviesť- to hlavne. Na tomto mieste by som chcel poznamenať niekoľko zvláštnosti – samotný názov tohto útvaru ľudovej ústne slovesnosti má skoro v každom slovanskom jazyku iný názov. Rozprávky, pohádky, skazki( rusky)…Je to čudné, lebo samotné rozprávanie príbehov je veľmi, veľmi starou kratochvíľou, asi od doby, kedy človek začal používať artikulovanú reč a pochopil zákonitosti života a prírody a vôbec sveta okolo neho. A zákonitosť je, teda u indoeurópskych národov, že v čím viacej jazykoch sa dané slovo nachodí, tým je staršie. Slovo voda je napr. rovnaké vo všetkých slovanských jazykoch aj dialektoch, ale zoberme napr. mama, brat…
Rozprávky boli príbehy pôvodne určené na krátenie večerov pre dospelých. Boli také, ako život národov, ktorý ich tvoril. Bolo v nich aj násilie, erotika a hlavne, každá rozprávka niesla nejaké posolstvo, nejaký skrytý tajomný význam. My tomu dnes už nerozumieme, možno len historici a etnológovia by ich ešte dokázali nájsť. Posolstvo, že dobro víťazí nad zlom nebolo samozrejmosťou. Zberatelia ako Grimmovci, či Dobšinskí a další rozprávky upravili, mierne „vysterilizovali“ aby boli stráviteľné aj pre deti, čím mnohé z nich stratili svoje duchovné posolstvo. Vlastne asi ani nevieme, či ich konce boli vždy naozaj také, ako ich zberatelia uvádzajú. Hoci napr. v slovenských rozprávkach je násilia ešte stále dosť a dosť. Tieto prastaré príbehy, nazývané hromadne( spolu s modernými, často slaboduchými) rozprávkami vznikli v európskom priestore a hovorili si ich národy ktoré tu žili tisícročia vedľa seba. Dnes už presne nevieme, ktoré mali pôvod u Praslovanov, Keltov, či Germánov, lebo ich sujetné línie sa často prekrývajú. Ale to je jedno. Jedno posolstvo majú spoločné – naši pradávni predkovia mali bohatú slovnú kultúru a bohaté duchovno. No a samozrejme – množstvo nadprirodzených úkazov, bytostí, dobrých aj zlých a neustály boj človeka so silami zla. Bez toho by to ani rozprávky neboli. Kde sa tieto myšlienky a námety vzali nevedno. Je pravdepodobné, že súviseli s vierou v nadprirodzené sily, ktoré mali u mnohých etník mnoho podôb. Samozrejme, že odrážali v mnohom aj reálny život ľudí tých čias a tak sa v nich mieša realita s iracionálnymi javmi, často neoddeliteľne. Napr. pradenie, tkanie…
A to tom je workshop Vaška Michaličku a jeho kolektívu, projekt na Morave veľmi úspešný. Srdečne pozývame všetkých, hoci sa to koná na Zelený Štvrtok, 18.4.20149 v Kysuckej knižnici. Symbolické je, že aj Zelený Štvrtok je dňom magickým, kedy mali v noci na Veľký Piatok vyhárať zo zeme poklady… Pozývame aj detičky hoci odporúčaný vek je 12 a viac rokov.
Nie však preto, žeby bol program nevhodný, ale kvôli pochopeniu súvislostí. Neviem sám, nakoľko dnes v záplave pokémonov, pánov prsteňov, avatarov, atď. sa ešte nájde miesto pre čarokrásne staré príbehy. Pán Michalička je veľmi charizmatický rozprávač a jeho kolegyne zručné priadky, tkáčky… Kto príde, neobanuje. Dozvie sa množstvo zaujímavých vecí! Váš Bimaček

Napíšte nám svoje reakcie a názory