Pred pár dňami som venoval nejaký ten príspevok kysuckým nárečiam. Sú natoľko pestré a rôznorodé, že sotva sa nájde ešte jeden taký región na Slovensku, kde by sa dedina od dediny tak líšila materinská reč. Je to samozrejme dané veľmi nerovnomerným historickým, hospodárskym a etnickým vývojom regiónu, no je to jeden z našich divov, či ich je sedem či osem alebo dva.
Ja sám som vyrastal na tzv. turzovskom nárečí, dodnes ním komunikujem so synmi, sestrou a každým kto vie a chce. Pohladí mi to dušu a ako vravel nebohý tata – až mi tak odľahne.
Viaceré z našich kysuckých nárečí sú však dosť odlišné od slovenčiny, keďže väčšina z nich sú geneticky poľské. Konkrétne tzv. turzovské nesie prvky malopoľskej realizácie. Od malička sme rozumeli skoro všetko čo vysielala TV Polska. A tak niet divu, že pre občanov iných regiónov, kde sú nárečia blízke slovenčine, resp. priamo sa hovorí spisovne je niekedy problém porozumieť. Preto som názoru, že nárečím by sa nemalo hovoriť tam, kde sú aj inak hovoriaci Slováci. Nie je to taktné ak ste v spoločnosti kde si godajú po svojom a pokojne vás môžu ohovárať. Problém však je a nie je to zriedkavé, že niekto inak ako nárečím príliš hovoriť nevie, resp. si to neuvedomuje.
A tu napíše život občas veselý príbeh. Hned skraja sa o tom presvedčila pred dávnymi rokmi moja manželka, najlepšia zo všetkých. Od Banskej Bystrice prišla prvý krát k nám, do rodiny. Čakala ju mama a moje dve tetky a ako prišla, tak začali a po svojom! Rozumela im akurát Vitaj Alenka! Bolo z toho srandy kopec nakoniec.
Keď sme prišli bývať na Kýčerku, nemali sme auto, tak sme so synom chodili MHD. A keďže tam asi bývalo dosť ľudí zo Skalitého, zaujala ma akási divná vrava, sykavky a dosť podobné nášmu. To si Skaliťanky v MHD drmolili po svojom. Oni málo používajú mäkčene vo svojom goralskom nárečí, hovorí sa tomu odborne „ mazurenie“, neodborne že „suscom“ čiže šuštia. V praxi to vyzerá asi takto: scur, jascur, zaba, kocka, m-s….Po čase som sa od spolupracovníkov v nemocnici naučil Skaliťanom rozumieť, aj keď mi to niekedy prišlo srandovné. A podobne aj mnohé iné kysucké nárečia, keďže sme na oddelenie prijímali deti z celých Kysúc a rovnako tak mali aj zamestnancov…A znalosť nárečí sa mi viackrát vyplatila.
Jednu sobotu, pred mnohými rokmi som slúžil s Viktorom na záchranke v Čadci. Poobede zazvonil telefón. Viktor zdvihol a chvíľu bol ticho, počúval. Potom skričal- Čoooo? Nerozumiem! Asi 3 razy a potom to vzdal. Reku doktor poď sem, ja tomu dedovi vôbec nerozumiem. Volá nás asi k synovi a vraví že „ boľom go kutľe a rigo! Dedko volal z Oščadníc. Čo to znamená rozumieš tomu?
No, čoby! Kutľe sú vnútornosti, u nás kravské držky, prenesene chcel dedo povedať že syna bolí brucho a vracia! Tak sme tam šli. Nakoniec sme syna nechali po opici doma a odviezli dedka, lebo bol dušný. Mal infarkt…
Moja mladá kolegyňa raz dobehla vydesená za mnou a pýta sa- pán primár, čo je to ľec-? Mám na kontrole to dieťa XY, viete malo zápal pľúc a prišli na kontrolu, tak sa reku pýtam , že ako sa má. A matka vraví, Áľe, han už dobre, už ľec-! Čo to je??? To som sa schuti zasmial. No čo by to bolo, že už lieta, už behá! No a tak.
A tak si myslím, že klenoty treba opatrovať a zachovať. Rád by som preto spáchala nesúťažnú prehliadku kysuckých nárečí aj so živou nahrávkou na nosič, pre zachovanie dalším generáciám. Získal som na to už sponzora Šaňka Iványiho z Turzovky. Teraz potrebujem pomoc od vás, priateľov a čitateľov. Z každej obce nájsť niekoho, kto by bol schopný a ochotný povedať v nárečí svojej dediny, ale naozaj v pôvodnom nárečí čo nie je kontaminované slovenčinou aspoň 4-5 minútový príbeh. Vhodné sú osoby pôsobiace vo folklornych skupinách zvyknuté verejne vystupovať v nárečí ale samozrejme nie je podmienka. Budem veľmi rád, ak sa nám to podarí. Miesto konania- Múzeum Bimaček Podvysoká 409, termín piatok, 20. októbra t.r. Hodinu ešte upresníme. Toto je prvá info, budeme to ešte komunikovať a samozrejme vítané je aj neaktívne publikum. Tešíme sa na (dúfam) zasa peknú akciu v Bimačku! Pomôcť môže každý kto má možnosť, či už hľadaním rozprávača alebo aspoň zdieľaním tohto na stránky FS našich kysuckých obcí! Ďakujeme, OZ-Bimaček- kysucká ľudová kultúra.

Napíšte nám svoje reakcie a názory